Ste uprostred supermarketu, vaše dieťa začne nekontrolovateľne kričať, plakať a odmieta sa pohnúť z miesta. Alebo ste doma, zdanlivo pokojná atmosféra sa razom premení na búrlivú scénu sprevádzanú slzami, krikom a napríklad aj kopaním. Áno, sú to záchvaty hnevu, s ktorými sa stretne takmer každý rodič detí vo veku medzi jedným a piatimi rokmi.
Hnev je úplne prirodzený prejav. V určitom veku dieťa ešte nevie vyjadriť svoje pocity slovne, a tak si pomáha svojím telom – krikom, plačom či neovládateľnými pohybmi. Občas sú tieto emočné výbuchy také silné, že rodičia premýšľajú, čo robia zle a ako nastalú situáciu riešiť.
Prečo dieťa prežíva záchvaty hnevu
Aby sme zvládli hnev dieťaťa, musíme pochopiť, odkiaľ pramení. Medzi prvým a tretím rokom dieťa prežíva obdobie, keď intenzívne rozvíja vlastnú identitu a snaží sa presadiť svoju vôľu. Keď sa mu to nepodarí, je frustrované a reaguje záchvatom hnevu.
Z pohľadu emócií je hnev pre dieťa veľmi mätúci pocit. Dieťa nevie, aké je to byť frustrované alebo preťažené, ale presne tieto pocity zažíva. Potrebuje pomoc od okolia, aby zistilo, čo prežíva a ako má reagovať.
Ďalší dôležitý aspekt predstavujú fyziologické faktory. Hlad, únava alebo nedostatok spánku môžu zohrávať zásadnú úlohu. Ak vaše dieťa vybuchne hnevom vždy v rovnakom čase, najskôr ide práve o tieto potreby.
V neposlednom rade sú tu vonkajšie príčiny hnevu. Nuda, nepochopenie od okolia a nedostatok pozornosti.
Ako rozpoznať prvé signály nástupu hnevu a ako na ne správne reagovať
Dôležité je nečakať, kým hnev prepukne v plnej miere. Pozorujte svoje dieťa. Niektoré deti sa začnú vrtieť, hrýzť si pery alebo napríklad zaťínať pästičky ešte pred samotným výbuchom hnevu. Identifikácia týchto signálov a reakcia na ne pomáha predchádzať záchvatu.
Ak prichádza „varovný signál“, snažte sa reagovať empaticky. Povedzte pokojne niečo ako: „Vidím, že sa ti nepáči, keď musíš čakať, teraz na chvíľu počkáme spolu“. Tým dáte dieťaťu najavo pochopenie a zároveň stanovujete hranice.
Pri prvých signáloch hnevu je tiež vhodné na chvíľu zmeniť aktivitu či odviesť pozornosť dieťaťa inam.
Najčastejšie chyby rodičov pri zvládaní detských záchvatov hnevu
Snažte sa vyhnúť tomu, aby ste sa sami nechali strhnúť hnevom a začali kričať alebo hroziť. Takáto reakcia v dieťati akurát posilní negatívny vzorec správania a vyvolá ešte intenzívnejší výbuch.
Ďalšou častou chybou sú ústupky. Žiaľ, tým dieťa naučíme, že záchvat je účinný nástroj na dosiahnutie cieľa.
Ignorovanie záchvatu je rovnako nevhodné riešenie. Dieťa sa potom cíti osamelé, nerozumie svojim emóciám a nenaučí sa ich zvládať.
Ideálnou reakciou je preto dôslednosť s láskavosťou.
Zachovať pokoj a rozvahu pri záchvatoch hnevu u detí je jednou z najväčších výziev rodičovstva. Dávajte dieťaťu láskavú podporu, ale zároveň nastavujte jasné hranice. Pomáhajte dieťaťu rozvíjať emočnú stabilitu, aby ste mu uľahčili ďalšie životné kroky. Držíme palce!