Už v brušku bábätko počuje a reaguje na ľudské hlasy a zvuky. Od narodenia potom samo komunikuje plačom, bľabotaním a ďalšími zvukmi. Prvé mesiace života sú kľúčové, pretože kladú základy neskoršej schopnosti komunikovať a verbálne sa vyjadrovať.
Mnoho rodičov sa pýta, ako efektívne podporiť rozvoj reči práve v čase, keď sa ešte malé bábätko nevyjadruje slovami. Včasná stimulácia a správne zvolená interakcia sú cestou k tomu, aby sa jazykové schopnosti dieťaťa optimálne rozvíjali.
Čo je dobré vedieť
Aby sme úspešne podporili vývin reči dieťaťa, musíme najprv dobre porozumieť jednotlivým vývinovým etapám. Už v období prvého mesiaca je dieťa schopné registrovať ľudský hlas a reagovať naň mimikou alebo pohybmi. Od druhého až tretieho mesiaca sa objavuje už známe bľabotanie či vokalizácia, ktoré naznačujú prvé verbálne pokusy dieťaťa komunikovať. V tomto období sa dieťa hrá so zvukmi a ich intenzitou.
Vo veku okolo 3–6 mesiacov sa dieťa začína veľmi aktívne zoznamovať so svojím hlasom. Intenzívne trénuje vydávanie krátkych slabikových zvukov ako „ba ba“, „ma ma“ a pod. V polovici prvého roka už dieťa počúva reč rodičov a učí sa rozlišovať jednotlivé melódie hlasov aj intonáciu. V týchto mesiacoch sa dieťa učí chápať náležitosti materinského jazyka.
Medzi 6–9. mesiacom prichádza opakovanie jednoduchých zvukov a slabík, ktoré dieťa počuje. Obdobie medzi 9–12. mesiacmi znamená prvé skutočné pokusy o slová. Najčastejšie prichádzajú slová jednoduché, jasné a dieťaťu dobre známe („mama“, „tata“, „baba“). Súvisia väčšinou s ľuďmi, predmetmi alebo situáciami každodenného života.
Vekové rozpätie prvých detských slov je veľmi široké. Niektoré deti zvládnu prvé slovko už v deviatich mesiacoch, iné možno až ku koncu druhého roka a neskôr. Dôležitejšie než presný termín prvých slov je postupné osvojovanie ďalších zručností a aktívna komunikácia dieťaťa vo všetkých formách – pohybmi, gestami, zvukmi.
Ako podporiť rozvoj reči?
Už od prvých dní po narodení je vhodné pravidelne na bábätko hovoriť. Láskavým tónom a pomalším tempom reči dávate dieťaťu príležitosť počúvať tonalitu reči. Bábätku pomáha, keď komentujete bežné činnosti, ktoré s ním robíte počas dňa, pretože tým trénujete reč.
Aktívne načúvanie patrí medzi veľmi dôležité techniky, vďaka ktorým dieťa vníma komunikáciu s vami ako obojsmernú aktivitu. Buďte trpezliví, pozorne sledujte dieťa, reagujte na jeho zvukové prejavy, napodobňujte jeho bľabotanie a zvuky. Deti tak získavajú spätnú väzbu, rozvíjajú svoj záujem o komunikáciu a postupne sa snažia napodobňovať vás.
Veľkým stimulom rozvoja reči sú interakcie a dialógy, ktoré s dieťaťom vediete. Pravidelne kladte dieťaťu jednoduché otázky, napríklad „Kde je loptička?“, a následne mu odpoveď ukážte alebo ju povedzte vy sami. Zapájajte gestá, očný kontakt, mimiku a jednoduché vety, ktoré dieťa ľahko vníma.
Nech už vaše dieťa rozpráva samo, alebo naopak na prvé slovká stále čakáte, nebojte sa. Deti sa učia každý deň a vyvíjajú sa vlastným tempom. Dôležitá je predovšetkým vaša podpora, trpezlivosť a prirodzene stimulujúce prostredie. Snažte sa vytvárať dostatok príležitostí na aktívny rozhovor a hru. Ak máte napriek tomu pochybnosti, pediater alebo logopéd vám pomôžu odhaliť prípadné problémy.