Nuda u detí dokáže potrápiť hádam všetkých rodičov. Dieťa sa prechádza po byte, nevie, čo robiť, sťažuje sa, že sa nudí, alebo skúša trpezlivosť rodiča všemožnými nezbednosťami. Dlhodobá alebo častá nuda môže tiež negatívne ovplyvniť detský vývin, náladu aj vzťahy v rodine. Na druhej strane je však dôležité si uvedomiť, že občasná nuda dieťaťu určite neublíži, naopak môže viesť k rozvoju fantázie a kreativity.
Prečo vzniká a prečo je potrebné ju riešiť?
Čo to vlastne znamená, keď dieťa povie, že sa nudí? Nuda je špecifický pocit nezáujmu, straty motivácie a celkového diskomfortu spôsobený nedostatkom vhodnej stimulácie. Deti sú na tento pocit obzvlášť citlivé. Je to dané ich prirodzene veľkou potrebou aktivít, nových podnetov a intenzívnej interakcie s okolím.
Najčastejšou príčinou nudy býva stereotyp. Najmä ak dieťa trávi čas v rovnakom prostredí (domov, škôlka, škola), s tými istými podnetmi, hračkami či aktivitami stále dookola. Nuda prichádza aj v situáciách, keď je dieťa preťažené nadmierou riadených aktivít či príliš organizovaným časom. Tu paradoxne vzniká frustrácia spôsobená nemožnosťou samostatne volených činností.
Ako predchádzať nude?
Najprv je vhodné dodržiavať pravidlo rovnováhy medzi organizovaným a voľným časom. Okrem pevného režimu a plánovaných aktivít by malo mať dieťa dostatok priestoru na vlastnú hru, experimentovanie a spontánne skúšanie.
Praktické je tiež zabezpečiť pravidelnú zmenu prostredia, napríklad prechádzkami do prírody, výletmi do okolia alebo len zmenou priestoru, v ktorom trávi čas. Tým dieťa dostáva dôležité nové podnety, ktoré bránia vzniku pocitu stereotypu a monotónnosti.
Dôležité je s deťmi o nude otvorene hovoriť. Učme ich vnímať tento pocit ako prirodzený signál, ktorý hovorí: „potrebujem podnety, potrebujem niečo zmeniť.“ Učme dieťa aktívne riešiť svoje vlastné pocity a podieľať sa na vymýšľaní aktivít. Skvelým pomocníkom sú aj kvalitné hračky, ktoré dieťa prirodzene rozvíjajú, zabavia ho a zároveň sa starajú o jeho telesný aj duševný rozvoj. Montessori hračky, kreatívne sety alebo spoločenské hry sú ideálnymi nástrojmi v prevencii
Čo robiť, keď sa dieťa začne nudiť?
Ak patríte do skupiny rodičov, ktorých desí veta: „Ja sa strašne nudím!“, určite nie ste sami. Ako správne reagovať? Predovšetkým sa vyhnite nejakému rýchlemu, automatickému riešeniu: napríklad že dieťaťu strčíte do ruky telefón alebo tablet, pustíte televíziu alebo vydáte rýchly povel typu „tak niečo rob!“ Dieťa potrebuje pripomenúť, že nuda je úplne prirodzený pocit, ktorý občas prežívajú všetci, vrátane dospelých. Tým dieťa upokojíte a zároveň ho vediete k tomu, aby sa učilo rozumieť svojim pocitom.
Prvým dôležitým krokom je teda empaticky reagovať: „Aha, rozumiem ti. Vidím, že ťa už nič nebaví. Čo myslíš, prečo to teraz tak máš?“ Ak dieťa vníma, že sa skutočne zaujímate, ľahšie sa vám otvorí a začne o pocitoch hovoriť. Aktívne počúvanie je kľúčové – dieťa potrebuje cítiť, že jeho problémy nie sú rodičom ľahostajné. Táto jednoduchá stratégia často vedie k tomu, že dieťa samo príde na nápady, ako situáciu vyriešiť, alebo sa aspoň upokojí.
Druhým krokom je, že môžete dieťaťu pomôcť s konkrétnymi návrhmi, bez toho, aby ste mu vnucovali jednu jedinú aktivitu. Nedávajte dieťaťu dlhý zoznam úloh, čo má robiť, len stručne navrhnite pár možností:
- „Čo by ťa teraz bavilo?“
- „Napadá ťa, čo by vôbec stálo za vyskúšanie?“
- „Poď, skúsme spolu vymyslieť niečo skvelé. Napadajú totiž veci mňa aj teba, tak uvidíme, kto príde s lepším nápadom.“
- „Je niečo, čo už dlho plánuješ, ale z nejakého dôvodu si to doteraz neskúsil(a)?“
- „Môžeme skúsiť postaviť bunker z diek, vytiahnuť stolové hry, alebo by si chcel/a radšej niečo vyrobiť? Čo myslíš, čo by bolo najlepšie?“
Nezabudnite, že konečný výber aktivity prenechávate dieťaťu. Umožňujete mu tak zažiť pocit, že má veci pod kontrolou, a zároveň ho vediete k samostatnosti.
Na záver sa dá povedať, že keď vaše dieťa pociťuje nudu, nezúfajte. Pamätajte, že vhodná reakcia na vetu „ja sa nudím“ môže byť príležitosťou na spoločne strávený čas. Ak sa naučíte reagovať konštruktívne, empaticky a pokojne, pomáhate svojmu dieťaťu nielen akútne vyriešiť danú situáciu, ale zároveň ho učíte cenným schopnostiam samostatnosti a efektívneho zvládania emocionálnych stavov.