Každý deň chodíme do práce, aby sme mali prostriedky na živobytie, našli sebarealizáciu a zaistili finančnú stabilitu pre seba a svoju rodinu. Pritom si často ani neuvedomujeme, ako málo o svojej práci hovoríme s našimi deťmi a koľko otáznikov im môže zostať v hlave nevysvetlených. Detská myseľ je zvedavá.
Jednoduchá odpoveď typu „Mama musí do práce“ dnes už nestačí. Dieťa sa chce zorientovať v tom, kde jeho rodičia trávia významnú časť dňa. Potrebuje pochopiť, prečo do práce chodíme a čo tam robíme. Deti, ktoré od rodičov dostávajú jasné odpovede, sa cítia bezpečnejšie, lepšie zvládajú odlúčenie počas pracovných dní a postupne získavajú pozitívny a zdravý postoj k pracovnému životu.
Kedy a prečo začať s deťmi hovoriť o práci?
Z rozhovorov s psychológmi, pedagógmi a rodičmi vieme, že s citlivou komunikáciou o práci môžeme začať už vo veľmi ranom veku. Dieťa vo dvoch až troch rokoch chápe princípy odchodu rodičov do práce, hoci tomu ešte nerozumie komplexne. Je vhodné používať jednoduché vety typu „Idem do práce zarobiť peniažky, aby sme mohli kúpiť jedlo“ alebo „V práci pomáham ľuďom, ktorí sú chorí.“ S rastúcim vekom dieťaťa môžeme postupne pridávať detaily.
Hlavným prínosom otvorenej komunikácie je prevencia voči negatívnym emóciám, ako sú úzkosť či neistota u dieťaťa. Dieťa tiež lepšie chápe, že dospelý má svoje záväzky a povinnosti – čo prispieva k vyššej emočnej stabilite.
Rozhovory o práci prinášajú aj ďalšie výhody. Dieťa sa učí zodpovednosti, hodnote peňazí a začína lepšie chápať, odkiaľ pochádzajú veci, ktoré denne používa.
Sami aktívne a pravidelne otvárajme tému práce, napríklad po našom príchode domov, prípadne v rámci spoločného rozprávania pri jedle.
Ako jednoducho vysvetliť dieťaťu, čo robíte za prácu?
Snažte sa dieťaťu vysvetliť, čo vaša práca zahŕňa. Ak ste napríklad zdravotná sestra, ukážte dieťaťu detský lekársky kufrík. Povedzte, že pomáhate chorým ľuďom, meriate im teplotu, dávate im lieky, aby im bolo lepšie. Vizuálnou a hravou formou vám dieťa najľahšie porozumie.
Názorné ukážky rôznych povolaní môžete vysvetľovať kedykoľvek počas dňa. Povolanie predavačky môžete ukázať počas spoločného nákupu. Rozprávajte sa pri tom o tom, čo predavačka robí (počíta peniaze, vydáva tovar). Vodiča autobusu dieťa ľahko spozná pri ceste z domu – ukážte mu postup, ako nastupujú ľudia, vodič kontroluje lístky, riadi vozidlo a dbá na bezpečnosť.
Dobrou stratégiou je vziať z času na čas dieťa priamo na svoje pracovisko. Deti sa nenásilnou formou zoznámia s prostredím, uvidia vašich kolegov, spoznajú realitu vášho dňa. Vznikne konkrétna predstava o tom, kde ste, keď nie ste doma, čo upokojí ich obavy.
Konkrétny príklad dialógu s dieťaťom môže vyzerať takto: Dieťa: „Prečo každý deň niekam odchádzaš?“ Vy: „Idem do práce. To je miesto, kde robím svoju prácu, ako napríklad pani učiteľka v škôlke. Ja zase pomáham ľuďom s počítačmi, aby mohli pracovať.“
Ako v deťoch budovať zdravé pracovné hodnoty a postoje
Počas debát o práci máte ideálnu príležitosť ukázať dieťaťu širší zmysel práce. Vysvetlite deťom, že práca nie je len nutné zlo. Hovorte o práci tak, že napríklad pomáhate druhým ľuďom alebo že je vaša práca zaujímavá. Vaše postoje deti ľahko kopírujú.
Práca by mala byť predstavovaná ako prirodzená činnosť, ktorá do života patrí a vďaka ktorej prispievame k chodu spoločnosti. Zdôraznite prínos, ktorý činnosť prináša aj vám samotným – napr. že sa radi cítite užitoční, že vás teší, keď niečo dokážete. Učte dieťa chápať, že každý má v spoločnosti dôležitú rolu – smetiar rovnako ako lekár či farmár.
Ako odpovedať deťom na náročné otázky ohľadom práce a zamestnania
Občas nastane náročná situácia, keď budete musieť zodpovedať aj menej radostné otázky. Napríklad ak rodič príde o prácu, je dôležité situáciu dieťaťu citlivo, ale úprimne vysvetliť. Zvoľte slová, ktoré zodpovedajú veku dieťaťa, a zamerajte sa predovšetkým na pozitívny aspekt – budete tráviť viac času spolu alebo budete napríklad hľadať ešte lepšiu prácu, kde budete šťastnejší.
Deti tiež často zaujíma, prečo niektoré povolania vyzerajú nebezpečne. Vysvetlite im, že existuje mnoho profesií skutočne náročných – napríklad hasič, vojak alebo lekár v nemocnici na urgentnom príjme. Zároveň povedzte, že títo ľudia sú špeciálne školení, aby zvládli nastalé situácie.
Môže sa stať, že dieťa vyjadruje nevôľu nad tým, že je rodič stále v práci. Pokúste sa vysvetliť, že je to preto, aby ste mu umožnili dobrý a šťastný život, kúpili jedlo, oblečenie a hračky. Je vhodné zdôrazniť, že rodičovi samotnému nie je situácia vždy príjemná, ale že sa snaží byť s dieťaťom čo najčastejšie.
Otázka „A prečo vôbec musíš stále do práce?“ patrí medzi najnáročnejšie. Vhodné odpovede môžu byť napríklad: „Pretože ľudia si navzájom pomáhajú – ja pomáham ľuďom opraviť auto a potom si za odmenu môžeme my kúpiť veci, ktoré potrebujeme k dobrému životu.“ Dieťaťu tak vysvetlíte prepojenosť a vzájomnú závislosť medzi ľuďmi.
Najčastejšie chyby pri rozhovore s deťmi o práci
Rodičia často môžu nevedomky odovzdávať negatívne emócie spojené s prácou. „Keby som nemusel do tej práce“, „Zase tá práca“ alebo „Už nech mám voľno“. Dieťa si tieto frázy ľahko zapamätá a vytvára si predstavu, že práca je niečo negatívne a nepríjemné. Neznamená to, že nemôžete byť k dieťaťu úprimní – skôr sa snažte pomenúvať konkrétne situácie a pocity („Dnes som unavená/unavený, pretože bol v práci šialený zhon“), ale vyhnite sa obecným negatívnym tvrdeniam o práci ako takej.
Aktívne sa s dieťaťom rozprávajte o svojej práci. Pomáha mu to lepšie chápať svet. Ak chcete začať lepšie komunikovať s dieťaťom o práci, skúste si pomôcť napríklad kúpou knižky.