Alle artikler

Ako nenásilne zapojiť dieťa do starostlivosti o zviera?

Mnoho detí túži mať doma zvieracieho kamaráta, či už ide o malého škrečka, rozkošné morča, verného psa alebo prítulnú mačku. Deti a zvieratá mávajú spravidla krásny vzťah, ktorý môže veľmi pozitívne ovplyvňovať detský vývin, výchovu k zodpovednosti či upevniť empatiu. Zviera však nie je hračka, vyžaduje stálu starostlivosť, čas, energiu a tiež isté znalosti. Je preto dôležité, aby rodičia vybrali vhodné zvieratko a dieťaťu vysvetlili, ako sa oň správne starať.

Možno už teraz vidíte nadšenie svojho dieťaťa, nadšenie, ktoré je určite krásne, avšak samo osebe nestačí na to, aby sa z neho stal skutočný malý opatrovateľ zvieraťa. Pre jeho budúci pozitívny vzťah a svedomitý prístup k starostlivosti o domáceho miláčika je zásadné vedenie zo strany rodičov už úplne od začiatku. Je vhodné, ak rodičia pred samotným zaobstaraním zvieratka deťom dôkladne vysvetlia, čo všetko starostlivosť obnáša, aké budú povinnosti, ale aj koľko radosti môže zvieratko priniesť.

Aké zviera je pre vašu rodinu najlepšou voľbou?

Prvým dôležitým krokom je rozhodnutie, aké zviera do rodiny pribudne. Pri voľbe je potrebné zvážiť vek dieťaťa, jeho schopnosti, rodinný štýl života, časové možnosti a priestorové podmienky. Je logické, že malé dieťa, ktoré len začína vnímať svet okolo seba, nebude schopné postarať sa o väčšie zviera, ako je napríklad pes. Rodiny často zvažujú drobné cicavce, ako sú škrečky, morčatá alebo rybičky, najmä pri mladších deťoch.

Hlodavce, rybičky alebo andulky sú spravidla nenáročné, ich starostlivosť zvládnu aj menšie deti za asistencie rodičov. Zároveň sú tieto zvieratá skvelým prvým krokom k získaniu povedomia o pravidelnosti v starostlivosti, výžive a potrebách zvierat. Naopak pri väčších zvieratách, ako je pes, mačka alebo dokonca kone, bude starostlivosť vyžadovať výrazne vyššie zapojenie dospelých

Dôležitým aspektom je aj zhodnotenie finančných nákladov spojených so zvieraťom. Treba dieťaťu vysvetliť, že živé zviera znamená aj pravidelné náklady, ako je potrava, veterinárna starostlivosť, nevyhnutné doplnky a prípadné špeciálne potreby (očkovanie, odčervenie, operácie). 

V neposlednom rade je potrebné zvážiť, ako dlho bude zviera žiť. S dieťaťom je vhodné otvorene hovoriť o záväzku, ktorý so sebou prináša zaobstaranie zvieraťa. Od začiatku je dobré pestovať vedomie, že ide o živého tvora, ktorý bude súčasťou rodiny roky, nie mesiace. Práve týmto prístupom rozvíjame u detí pocit zodpovednosti, empatiu a vzťah k prírode a ostatným živým bytostiam.

Príprava na príchod zvieratka

Ešte skôr, ako zvieratko definitívne dorazí do rodiny, je vhodné si ujasniť, kedy zviera zaobstaráte. Následne deťom jasne vysvetlite, ktoré úkony v starostlivosti o zviera budú patriť im. 

Mnohým rodičom sa osvedčilo vytvorenie prehľadného plánu alebo kalendára, kde sa jednotlivé činnosti zaznamenávajú a kontrolujú. Spočiatku môže byť takýto kalendár veľkým pomocníkom nielen pre dieťa, ale aj pre samotného rodiča, ktorý má možnosť dohliadnuť na splnenie povinností a dieťa priebežne odmeniť buď slovnou pochvalou, alebo drobnou motiváciou.

Dôležitá je aj pripravenosť domácnosti na príchod zvieraťa: komfortné a bezpečné miesto, kvalitné krmivo či pelech, prípadne hračka, ktorú bude mať zviera k dispozícii ihneď po jeho príchode domov. Zapojením dieťaťa do príprav a nákupu potrieb vzniká od začiatku silnejšie puto a výraznejší pocit zodpovednosti.

Rodičia by mali už od prvých momentov dieťaťu zdôrazňovať, že zviera je živá bytosť. Úctu k zvieratám najlepšie dieťaťu odovzdajú rodičia vlastným príkladom starostlivosti, rešpektu a jemného zaobchádzania. Skôr než prinesiete zvieratko do rodiny, riešte s dieťaťom aj nutnosť rešpektovania určitých hraníc – napríklad že zviera potrebuje čas na odpočinok či kŕmenie, keď by ho dieťa nemalo rušiť.

Každodenná starostlivosť a udržanie dlhodobého záujmu dieťaťa

Jednou z najväčších nástrah dlhodobej starostlivosti o zviera je postupná strata záujmu dieťaťa. Aby sme tomu predišli, je dôležité urobiť starostlivosť zaujímavou, pestrou – a predovšetkým pravidelnou. Dobre fungujú spoločné aktivity (venčenie psa alebo kŕmenie morčiatka) a pochvala dieťaťa za dobre odvedenú prácu.

Ďalšou možnosťou môže byť zapojenie dieťaťa do rôznych súťaží či akcií so zvieratkom – napríklad výstavy alebo menšie komunitné súťaže. Aj návštevy veterinára sa môžu zmeniť na výchovne pozitívnu skúsenosť. Dieťa pochopí, aká je dôležitá pravidelná starostlivosť, ako rozpoznať možné problémy a ako byť zodpovedným chovateľom.

Zaobstarať si do rodiny zviera je v mnohých ohľadoch fajn, no všetko si dobre rozmyslite a dieťa na všetko pripravte. Určite je vhodné byť presvedčený, že dieťa má o zviera naozaj záujem, chce sa oň starať a nie je to len rozmar.